Posunuli sa limity ľudského výkonu? Čísla z pelotónu hovoria jasne

Predstavte si, že by ste zobrali víťaza Tour de France z polovice 90. rokov a postavili ho na štart vedľa dnešných hviezd. Trasa sa takmer vôbec nezmenila, rovnaké kopce, podobná vzdialenosť, rovnaký žltý dres. Avšak pri pohľade na samotných pretekárov máme pocit že sa pozeráme na úplne iný šport.

Čísla hovoria úplne iný príbeh

Tour de France 2025 sa stala najrýchlejšou v histórii. Tadej Pogačar ju vyhral pri priemernej rýchlosti neuveriteľných 42,85 km/h. Ešte na konci 90. rokov sa víťazi pohybovali väčšinou okolo hranice 38 až 39 km/h. Na papieri ide o rozdiel len niekoľkých kilometrov za hodinu. V skutočnosti je to obrovský skok, ktorý na viac než 3 000 kilometroch predstavuje desiatky minút náskoku.

A práve tu vzniká otázka, ktorú si kladie čoraz viac fanúšikov:

Ako je možné, že sú dnešní cyklisti takí rýchli?

Nie, netrénujú dvakrát viac než ich predchodcovia. Pravdou je, že moderný tréning je efektívnejší práve preto, že jazdci trávia viac času regeneráciou a menej zbytočnými kilometrami. Všetko je naplánované presne na minúty. Moderný tréning stojí na presne kontrolovanej intenzite. Väčšina tréningových hodín sa absolvuje v nízkej intenzite, zatiaľ čo náročné intervaly sú starostlivo naplánované. Vďaka tomu sa organizmus nepreťažuje zbytočne a jazdci dokážu dlhodobo napredovať bez nadmernej únavy.

Keď Tadej Pogačar útočí v horskej etape, nevyhráva iba vďaka svojim nohám. Za jeho výkonom nestojí iba talent. Na každom detaile pracuje tím trénerov, lekárov, fyziológov, analytikov, biomechanikov aj výživových špecialistov. Tréningu vládnu nové trendy, hodiny strávené vo veternom tuneli, tréningy zamerané na tréning aero pozície, heat tréning či tréning v nadmorskej výške sú iba jedny z mnohých inovácií, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie a pomáhajú v dosahovať ešte lepšie hodnoty na samotných pretekoch.

Počas etáp je štandardným príjmom približne 90 až 120 gramov sacharidov za hodinu. Všetko závisí samozrejme od konkrétneho jazdca a náročnosti etapy, avšak pri extrémne náročných etapách sa môže príjem vyšplhať až na 150 gramov sacharidov za hodinu.  Ešte pred dvoma desaťročiami by takéto čísla väčšina tímov považovala za nemožné. Dnes ide o štandard World Tour. V praxi to znamená, že jazdci dokážu udržiavať vysokú intenzitu aj po piatich či šiestich hodinách pretekania bez dramatického poklesu energie.

To je jeden z dôvodov, prečo dnes v televízii vidíme niečo, čo bolo kedysi zriedkavé – útoky najlepších jazdcov už 60 či 70 kilometrov pred cieľom. 

A potom sú tu watty

Keď Tadej Pogačar počas Tour de France 2024 zaútočil na legendárnom Plateau de Beille, vytvoril nový rekord stúpania a podľa viacerých analýz sa pohyboval okolo hranice 6,9 W/kg počas desiatok minút a hore kopcom doslova letel. To sú čísla, ktoré boli ešte pred pár rokmi považované za takmer nepredstaviteľné. Dokonca prekonal rekord legendárneho Marca Pantaniho z roku 1998 o viac než tri a pol minúty. A najmä Tadej v tomto trende pokračuje a rekordy v stúpaniach zbiera jedna radosť.

No možno najzaujímavejšie je, že nejde len o samotných jazdcov. Najviac viditeľnou zmenou si určite prešli bicykle a cyklistické vybavenie, ktoré napreduje míľovými krokmi každým rokom.

Dnešné bicykle sú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Aerodynamické rámy, karbónové kolesá, integrované kokpity či dokonale priliehajúce kombinézy šetria desiatky wattov. Jazdec tak môže ísť rovnakou rýchlosťou ako pred rokmi, ale s nižšou spotrebou energie.

Čísla, ktoré by pred pár rokmi vyzerali ako sci-fi

 Začiatok tohto roku bol opäť prelomový a hneď od skorej jari sa rekordy sypali jedna radosť.

A keď ušetríte pár wattov na bicykli, pár wattov v aerodynamike a pár percent energie vďaka lepšej výžive, zrazu sa z malých detailov stane obrovský rozdiel ktorý robí celé minúty vo výslednom čase etapy.

Britský tím Sky kedysi tento prístup nazval „marginal gains“ – malé zlepšenia vo všetkom. Dnes na tomto princípe funguje celý profesionálny pelotón. Optimalizuje sa všetko, čo sa dá, neustále prichádzajú technické vylepšenia, jazdci sú pripravený ešte lepšie ako rok predtým.

Možno preto nie je najväčším prekvapením to, že Tour de France 2025 bola najrýchlejšia v histórii a nebola by náhoda keby aj tá tohtoročná priniesla ešte rýchlejšiu edíciu s ešte dominantnejšími výkonmi.

Čísla hovoria jasne

Niektoré rekordy vydržali celé desaťročia, dnes však padajú takmer každú sezónu. Výkony, ktoré boli ešte nedávno považované za výnimočné, sa stávajú novým štandardom. Moderný pelotón je rýchlejší, efektívnejší a vedecky pripravenejší než kedykoľvek predtým. Otázkou už nie je, či sa cyklistika zmenila, ale kam až sa tento vývoj môže posunúť?

Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď

Ak rekordy padajú v šprintoch, na klasikách aj v horských etapách, nachádzame sa na hranici ľudských možností? Alebo je to len ďalší krok vo vývoji športu, ktorý bude o desať rokov vyzerať opäť úplne inak? To nám ukáže až čas. Jedno je však isté – fanúšikovia sa majú na čo tešiť. Pokiaľ sa, samozrejme, na štart nepostaví Tadej Pogačar a nerozhodne o víťazovi ešte skôr, než sa preteky poriadne rozbehnú.

Zdroje:

• Domestique Cycling – Fastest Tour de France Ever.
• CyclingNews – Nutrition in the World Tour.
• Le Monde – Pogačar's Plateau de Beille Performance.
• Tour Magazin – Analysis of Modern Cycling Performance.

• Velon - Power data

   

Maťo